nedeľa 27. februára 2011

Chcenie

Bola jar, ale ja som chcel, aby bolo leto - s jeho dlhými teplými dňami a možnosťou byť veľa vonku.

Bolo leto, ale ja som chcel, aby bola jeseň - s jej pestrým lístím a chladným priezračným vzduchom.

Bola jeseň, ale ja som chcel, aby bola zima - s jej krásnym snehom a radostnými Vianocami.

Bola zima, ale ja som chcel aby bola jar - s prebúdzajúcou sa prírodou a teplom.


Bol som dieťa, ale chcel som byť dospelý - užívať si slobodu a mať úctu.

Bolo mi dvadsať, ale ja som chcel, aby mi bolo tridsať - bol zrelý a skúsený.

Bolo mi štyridsať, a ja som chcel, aby mi bolo dvadsať - bol mladý a bez starostí.

Bol som v dôchodku, ale chcel som, aby mi bolo štyridsať - s bystrou mysľou a bez bolesti veku.


Život mi uplynul, a ja som nepochopil, čo vlastne chcem.

nedeľa 20. februára 2011

Príbeh lásky

Kde bolo, tam bolo...

Pred dlhou, dlhou dobou existoval ostrov, na ktorom žili všetky pocity človeka: dobrá nálada, smútok, múdrosť… a okrem ostatných rôznych pocitov aj láska.
Jedného dňa sa pocity dozvedeli, že sa ostrov potopí. Každý si teda pripravil svoju loď a chystal sa odplávať z ostrova. Len láska chcela čakať do poslednej chvíle. Ešte než sa ostrov potopil, prosila láska o pomoc.

Na luxusnej lodi plávalo okolo lásky bohatstvo. Opýtala sa: “Bohatstvo, môžeš ma zobrať so sebou?” “Nie, nemôžem. Mám na svojej lodi veľa zlata a striebra. Tu pre teba nie je miesto.”
Tak sa láska opýtala pýchy, ktorá plávala okolo na prenádhernej lodi. “Pýcha, môžeš ma vziať so sebou?” “Ja ťa, láska, nemôžem zobrať…” odpovedala pýcha,“ tu je všetko perfektné. Mohla by si poškodiť moju loď.”

Láska sa teda opýtala smútku, ktorý plával okolo: “Smútok, prosím Ťa, vezmi ma so sebou” “Ach láska,“ povedal smútok, ”ja som tak smutný, že musím zostať sám.”
Dobrá nálada preplávala okolo lásky, ale bola taká spokojná, že ani nepočula, že na ňu láska volá.
Zrazu nejaký hlas povedal: “Poď láska, ja ťa zoberiem.” Bol to nejaký starec, kto prehovoril.
Láska bola taká vďačná a šťastná, že sa zabudla opýtať na starcovo meno. Keď doplávali na pevninu, starec odišiel.

Láska si uvedomila, že mu je veľa dlžná a opýtala sa múdrosti: “Múdrosť, môžeš mi povedať, kto mi pomohol?” “To bol čas.” odpovedala múdrosť.
“Čas?” opýtala sa láska, “prečo mi pomohol čas?”

A múdrosť odpovedala: “Pretože len čas vie, aká dôležitá je v živote láska.”

nedeľa 13. februára 2011

Šťastie

Sami seba presviedčame, že život bude lepší, keď sa oženíme, budeme mať dieťa a potom ďalšie.
Potom nie sme spokojní, pretože naše deti nie sú dosť veľké a všetko sa zmení k lepšiemu, keď vyrastú.
Potom nie sme spokojní, pretože dosiahnu pubertu a musíme sa s tým pasovať. Určite budeme šťastnejší, keď z toho konečne vyrastú.

Hovoríme si, že náš život bude lepší, keď si naša manželka/manžel konečne lepšie zorganizuje život, keď budeme mať lepšie auto, keď budeme môcť ísť na dovolenku, keď budeme konečne v dôchodku.

Pravdou je, že nie je lepší čas na šťastie ako ten, čo je práve teraz. Ak nie teraz, potom kedy?

Tvoj život bude vždy plný výziev. Je lepšie ten fakt prijať a rozhodnúť sa byť šťastným aj napriek tomu všetkému.
Dlho to vyzeralo tak, že život sa mal už už začať. Ozajstný život. Ale v ceste sa stále vyskytla nejaká prekážka, vyššia moc, nejaká práca, ktorú treba dokončiť, niečo, čomu treba venovať nejaký čas, účet, ktorý treba zaplatiť. A potom sa už život začne.
Nakoniec som pochopil, že život sú tie prekážky.
Tento uhol pohľadu mi pomohol pochopiť, že neexistuje žiadna cesta ku šťastiu.
Šťastie samotné je cestou.

Takže si vychutnaj každý moment.

Prestaň čakať kým skončíš školu, kým sa do školy vrátiš, kým schudneš päť kíl, kým priberieš päť kíl, kým dostaneš prácu, kým sa oženíš/vydáš, na piatok večer, na nedeľu ráno, čakať na nové auto, kým splatíš hypotéku, na jar, na leto, na jeseň, na zimu, na prvého pätnásteho v mesiaci, na uvedenie tvojej skladby v rádiu, na smrť, na znovuzrodenie... pred tým, než sa rozhodneš byť šťastným.

Šťastie je cesta, nie cieľ. Nie je lepší čas na to byť šťastným, ako TERAZ! Ži a vychutnávaj si prítomnosť.

nedeľa 6. februára 2011

Mudrc a hlupák

V meste žil veľmi múdry človek, ale i veľký hlupák. Teda až taký veľký ten hlupák asi nebol, lebo ho raz napadlo ísť za mudrcom a poprosiť ho, či by mu neporadil, ako by sa i on stal múdrejší.

Mudrc sa ho spýtal, či chce byť naozaj múdrejší, alebo by mu stačilo, keby len múdrejšie vyzeral. A hlupák samozrejme súhlasil s jednoduchšou a menej namáhavou verziou, teda, aby len múdrejšie na ostatných pôsobil, čím by sa mu už prestali vysmievať za to, že je hlupák.

A tak mu mudrc vysvetlil trik, ako sa dá dosiahnuť, aby pôsobil na ľudí ako múdry.

Trik spočíva v tom, že je potrebné nesúhlasiť s čímkoľvek, čo povie niekto iný, i keď tomu, čo druhý hovorí, vôbec nerozumiem. A pokiaľ aj ten, čo niečo tvrdí, bude odporovať, stačí ho vyzvať, aby svoje tvrdenie dokázal. Zmierme sa s tým, že akékoľvek dôkazy sú spochybniteľné. Každý si sám stanovuje rebríček hodnôt, ktoré majú pre neho vyššiu mieru dôverihodnosti, než tie ostatné.

Život je hra, a v tej hlupákovej hre onen hlupák samozrejme uspel, keďže netrvalo dlho, odkedy začal trik, ktorý mu mudrc poradil, používať, a ľudia v meste ho začali pokladať za múdreho.