Dedko a somár

Kde bolo tam bolo, bol jeden dedko, ktorý mal starého somára. Somár jeden deň padol do studne. Chudák celé hodiny zúfalo plakal a dedko sa snažil niečo vymyslieť, aby ho odtiaľ dostal. Nakoniec sa rozhodol, že somár je už aj tak starý a studňu chcel aj tak zakopať a tak nebude ďalej rozmýšľať nad nejakým riešením ako ho dostať von...

Zavolal na pomoc susedov aby mu pomohli. Každý sa chopil lopaty a začali hádzať hlinu do studne. Starý somár pochopil, čo sa deje a začal hrozne nariekať. Na prekvapenie každého sa po nejakom čase ukľudnil. Po niekoľkých lopatách nahádzanej hliny dedko nakukol do studne. Prekvapene videl, že somár po každej lopate hliny robí niečo fantastické. Otriasa zo seba hlinu a vždy ju zadupe pod seba a tak sa dostáva vždy vyššie a vyššie. Dedko a susedia ďalej hádzali hlinu, a somár sa otriasal a dostaval sa vždy vyššie. Každý sa len udivene pozeral keď somár vykročil zo studne a šťastne odkráčal.

Život na nás bude vždy hádzať rôzne smeti a hlinu. Trik ako sa dostať zo studne je, zo všetkého sa otriasť a urobiť krok hore. Každý problém je len určitá možnosť/príležitosť urobiť krok ďalej. Z každého problému je nejaké východisko, kým to nevzdáš a nezastavíš sa.

Otrasme sa a urobme krok vyššie!

Život podľa svojej viery - príbeh o oslíkovi

Bol raz jeden mladý pár s 12 ročným chlapcom. Rozhodli sa cestovať, pracovať a spoznávať svet. A tak odišla rodinka do sveta, a vzali si na cestu svojho osla.

Prišli do prvej dediny,ľudia ich príchod komentovali:"Pozrite sa na toho nevychovaného chlapca...on na oslovi a chudáci rodičia pešo. Že to tak nechajú!“ A tak manželka vraví mužovi: „ Nedovoľme, aby zle hovorili o našom synovi.“ Manžel zložil dieťa a sám nasadol na osla.
Prišli do druhej dediny. Ľudia zazerali: „ Pozrite sa na toho muža!“ Nechá manželku a syna trápiť sa pešo, zatiaľ čo on sa vezie na oslovi.“ Tak muž zostúpil a posadil manželku na osla. On so synom viedli osla za uzdu.
Prišli do tretej dedinya ľudia vraveli: „ Chudák muž! Po namáhavej celodennej práci nechá sedieť manželku na oslovi. A chudák chlapec! Isto je to macocha!“A tak sa rozhodli sadnúť si na osla všetci traja .Znovu vyrazili na púť.

Keď prišli do štvrtej dediny, začuli čo si šepkajú ľudia: „ To sú beštie. Chudáčik oslík, čo ich nesie. Umorili ho k smrti, než, aby kráčali vedľa neho....
A v ďalšej dedinenemohli veriť vlastným ušiam: „ To sú traja idioti, čo idú pešo, aj keď majú osla, ktorý ich môže niesť!“

Záver: Stále Ťa budú kritizovať, budú o Tebe špatne hovoriť a bude ťažké stretnúť niekoho kto Ťa bude brať takého, aký si.
A preto: Ži podľa svojej viery. Rob to, čo Ti radí srdce.... To čo chceš....Ľudský život je divadelné predstavenie, ktoré sa hrá bez predchádzajúcich skúšok.
Spievaj, smej sa, tancuj, maj rád...a ži intenzívne každý okamžik Tvojho života... skôr než spadne opona a hra skončí bez potlesku.

Človek žne, čo zasadil

Po udalostiach z 11. septembra sa Anna Grahamová dcéra evanjelizátora Billyho Grahama zúčastnila rozhovoru v programe "EARLY SHOW" a moderátorka Jane Claysonová sa jej spýtala: "Ako mohol Boh niečo také dopusti?" Anna Grahamová jej dala veľmi hlbokú a múdru odpoveď. Povedala:

"Verím, že Boh je hlboko zarmútený nad tým čo sa stalo, tak, ako aj my, ale roky sme Bohu hovorili, aby odišiel z našich škôl, z našej vlády a z nášho života. Ako môžeme očakávať, že nás Boh požehná a ochráni, keď ho žiadame, aby nás nechal na pokoji?"

Pozrime sa teda na to.
- Myslím, že sa to začalo, keď Madeline Oharová (bola zavraždená, jej telo sa našlo nedávno) sa sťažovala, že nechce v školách žiadne náboženstvo a my sme povedali OK.

- Potom niekto povedal, že by bolo lepšie keby sa Biblia v školách nečítala... Biblia, ktorá hovorí nezabiješ, nepokradneš a miluj svojho blížneho, ako seba samého. A my sme povedali OK.

- Potom Dr. Benjamin Spock začal tvrdiť, že by sme nemali svoje deti trestať, keď sa zle správajú, lebo by sme tak mohli zraniť ich mladé osobnosti a narušiť ich sebaúctu (syn Dr. Spocka spáchal samovraždu) a my sme súhlasili: "Odborník určite vie čo hovorí." Tak sme znovu povedali OK.

- Potom niekto povedal učiteľom a riaditeľom, aby nevychovávali naše deti, keď sa správajú zle. A riaditelia povedali, aby žiadny člen učiteľského zboru netrestal študentov, keď sa neprístojne správajú, lebo nechcú stratiť dobré meno, aby ich zažalovali. (Medzi výchovou a mlátením, fackaním, ponižovaním a kopaním je však veľký rozdiel.) A my sme povedali OK.

- Potom niekto povedal dovoľme naším dcéram, aby nezáväzne sexuálne žili a aby išli na potrat keď chcú a nemusia o tom povedať dokonca ani svojím rodičom. A my sme povedali OK.

- Potom nejaký múdry člen školskej rady povedal, že chlapci zostanú chlapcami a aj tak si budú robiť čo chcú, takže dajme svojím synom toľko kondómov koľko si len zažiadajú, aby si užili toľko zábavy koľko len chcú. Nemusím pritom hovoriť rodičom, že ich dostali v škole. A my sme povedali OK.

- Potom niekto z vyšších štátnych úradníkov povedal, že nezáleží na tom čo robíme v súkromí vrátane prezidenta, ak máme prácu a naša ekonomika je v poriadku. Potom niekto povedal: "Vydávajme časopisy s obrázkami nahých žien a nazvime to dobrým realistickým ocenením krásy ženského tela." A my sme povedali OK.

- Potom niekto posunul toto ocenenie ešte o krok ďalej publikoval obrázky nahých detí. Ďalší krok urobil keď ich sprístupnil na internete. My sme povedali OK a odvolali sa predsa na slobodu prejavu.

- Potom prišiel zábavný priemysel s tým, aby sme urobili televízne programy a natočili filmy, ktoré propagujú neúctu k ženám, rúhanie nezákonný sex. Povedali: "Nahrávajme hudbu, ktorá povzbudzuje ľudí znásilňovaniu, drogám, vraždám, samovraždám a k uctievaniu satanských symbolov." A my sme povedali: "Veď je to len zábava nemá to žiadne negatívne vplyvy, aj tak to nikto neberie vážne, tak poďme na to."

Teraz sa pýtame sami seba prečo naše deti nemajú svedomie, prečo nerozoznávajú dobré od zlého a prečo pre nich nie je problémom zabiť cudzincov, svojich spolužiakov a samých seba. Keby sme o tom dlhšie popremýšľali a pozreli sa hlbšie, možno by sme našli odpoveď. Myslím, že to má veľa do činenia s tým, že "ČLOVEK ŽNE, ČO ZASADIL."

Čo napísať do piesku – čo vytesať do kameňa?

Dvaja kamaráti sa vydali cez púšť. Predtým sa ,ale pohádali a jeden z nich dostal facku od toho druhého.

Dotyčný nič nepovedal, ale sa zohol a napísal prstom do piesku:
„ Dnes mi môj najlepší priateľ dal facku.“

Putovali ďalej. Došli ku krásnej oáze s jazierkom a rozhodli sa ,že sa vykúpu. Ten čo dostal facku sa začal topiť, ale ten druhý ho zachránil a vytiahol z vody.
Keď sa prebral vytesal do kameňa:
„Dnes mi môj najlepší priateľ zachránil život.“

Kamarát sa ho opýtal: „ Keď som Ti dal facku, napísal si to len do piesku a tentokrát si to vytesal do kameňa. Prečo?“

Odpovedal: „Vieš, keď mi niekto ublíži píšem to len do piesku, aby vietor tieto riadky odfúkol na znak odpustenia. Ale keď mi niekto pomôže vytesám to do kameňa, aby to zostalo navždy.“

Nauč sa svoj žiaľ a krivdu písať len do piesku a svoje šťastie vyryť do kameňa.
Hovorí sa, že je potrebná len minúta na to, aby sme si niekoho zapamätali, len jedna hodina , aby sme si ho obľúbili a mnohokrát nestačí ani celý život, aby sme na neho zabudli.